Riaditeľka KRK SOPK Monika Kočiová ako jedna z panelistov
V dňoch 9. - 10. decembra sa konal úvodný globálny summit openbusinesscouncil, ktorého cieľom bolo prezentovať riešenia a príležitosti pre podniky po COVID-19, vyzdvihnúť akčné plány a rôzne vládne stratégie týkajúce sa digitálnej transformácie a pomôcť zistiť, ako môžu podniky a vlády pracovať a spolupracovať v tomto novom období štvrtej priemyselnej revolúcie, keď mestá prechádzajú na podmienky spoločnosti 5.0. Na online summite sa stretlo viac ako 20 vládnych a inštitucionálnych lídrov a viac ako 70 expertov z rôznych sektorov z celého sveta.
V rámci panelu na tému 4IR: Ako môžu mestá a podniky transformovať svoju infraštruktúru a dodávateľský reťazec v rámci spoločnosti 5.0 a rámcov udržateľnosti, vystúpila aj riaditeľka Košickej regionálnej komory SOPK Monika Kočiová. Súčasťou panelu boli aj ďalší odborníci, medzi ktorých patrili Michael Stanley-Jones z Programu OSN pre životné prostredie, Kiran Fernandes z Durham University vo Veľkej Británii ako aj Rhona Morrell, zakladateľka Coco Airlie Consulting.
Panelisti sa venovali najmä otázkam tvorby politík a stratégií zo strany vlád a miest, ktoré by umožnili efektívne prijatie najmodernejších digitálnych inovácií v novodobej spoločnosti, ktorá sa musí čoraz väčším tempom prispôsobovať neustálemu technologickému pokroku.
Súčasťou diskusie bolo aj zhodnotenie dopadu štvrtej priemyselnej revolúcie na občanov ako aj nutná voľba foriem stimulov podporujúcich udržateľnosť. Vzhľadom na stále zrýchľujúce sa tempo života v 21.storočí, sa panelisti zhodli na potrebe nového štýlu spravovania spoločnosti postaveného na základe kvalifikovaných dát a smart riešení uľahčujúcich život obyvateľov na každodennej báze. Riaditeľka KRK pri tomto bode upriamila pozornosť na nutnosť brať do úvahy rôzne skupiny obyvateľstva, pri ktorých môže vyššia miera digitálnej transformácie prehĺbiť rozdiely v spoločnosti a vytvoriť tak ešte väčšie napätie v populácii.
Dôležitou podmienkou vzniku celosvetovo udržateľných ekosystémov sú participatívne modely začínajúce občianskou angažovanosťou v regiónoch, ktorá má neskôr potenciál pretaviť sa v rámci medzinárodnej spolupráce do globálnych politík. Pri aktuálnej stratégií prechodu Košického kraja z ťažkého priemyslu na IT a kreatívny priemysel je prínosné sa inšpirovať napríklad 17 cieľmi Udržateľného rozvoja OSN. Panelista Michael Stanley-Jones z programu OSN pre životné prostredie uviedol ako jeden z príkladov medzinárodný projekt, ktorého začiatky siahajú do Košíc do roku 1994 a ktorý mal nakoniec celosvetový dopad a čiastkovo sa pretavil práve do vyššie uvedených cieľov OSN.
Kľúčovým záverom diskusie bolo zdôraznenie princípu vývoja technológií, ktoré majú slúžiť ľuďom a nie naopak a v týchto intenciách budovať vysoko efektívny vzdelávací systém, ktorý vychová v prvom rade smart obyvateľstvo schopné naplno využívať infraštruktúru a možnosti ponúkané smart mestami a krajinou.