Roky monarchie 1850 – 1918
1850 – 14. novembra vznikla OPK v Košiciach
- obvod zahŕňal župy: Abov, Turňa, Šariš, Spiš, Gemer, Zemplín, Uh, Berehovo, Ugoča a Marmaroš
- predseda – Eduard Bujanovics, podpredseda – Štefan Koppy, tajomník – Imrich Szabó
- súpis komorových členov za pomoci obyvateľov pôsobiacich vo všetkých odvetviach obchodu a priemyslu
- v oblasti sociálno-politickej pôsobila OPK ako Rozhodcovský súd v sporoch medzi zamestnancami a zamestnávateľmi
OPK bola spravodajským a poradným orgánom ministerstva obchodu tým, že vyhotovovala ročné štatistiky a prehľady o hospodárskom dianí v obvode, ktorý sa vplyvom reorganizácií niekoľkokrát zmenil.
1857
- výstava a propagácia priemyselných výrobkov pri príležitosti návštevy cisára Františka Jozefa I. v Košiciach sa stretla s veľmi priaznivou odozvou
1868
- komora mala vonkajších, vnútorných a korešpondujúcich členov
- ťažká finančná kríza ovplyvnila aj činnosť komory, ktorej fungovanie bolo následne podporené vládou
1871 – významný zlom v činnosti OPK
- komora sa stala skutočným reprezentantom hospodárskych kruhov v regióne a upevnila postavenie remeselníkov a obchodníkov v hospodárskom, politickom aj kultúrnom živote
1880 – po vzniku OPK v Miškolci prišla košická komora o župy Boršod a Gemer
1890 – vznik OPK v Banskej Bystrici
- košická komora prichádza o župu Liptov
- až do 1918 obvod košickej komory tvorili župy: Abov, Turňa, Šariš, Spiš, Zemplín a Užhorod
Roky československé 1918 – 1938
1919 – novými štátnymi hranicami sa mení aj územná pôsobnosť komory
- rozpustené orgány OPK v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach
- vedením OPK v Košiciach bol poverený jej hlavný tajomník Aladár Siposs
- strata polovice Abovsko-turnianskej a Zemplínskej župy a zároveň opätovné získanie bývalých žúp Berehovo, Ugoča a Marmaroš
1923 – košická komora sa po pripojení Podkarpatskej Rusi stala čo sa týka rozlohy najväčšou komorou
- po reforme politickej správy pozostával obvod OPK v Košiciach z 24 politických okresov na území východného Slovenska a 18 okresov na území Podkarpatskej Rusi
***
Činnosť komory bola v období rokov 1919 – 1923 značne obmedzená, kvôli zlej finančnej situácii. Komorová agenda sa rozrástla, avšak počet úradníkov nebolo možné navýšiť. Komora sa venovala zberu rôznych štatistických údajov a spolupracovala na príprave obchodných zmlúv s Maďarskom a so Švajčiarskom.
***
V medzivojnovom období organizovala OPK v Košiciach takmer pravidelne v rôznych mestách východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi tzv. komorové dni. Počas komorových dní zástupcovia komory oboznámili podnikateľskú verejnosť s novelami zákonov týkajúcich sa daňovej oblasti, sociálnej oblasti či živnostenského práva. Úlohou však bolo i získanie podnetov, ktorých aplikácia by mohla zlepšiť podnikateľské prostredie v regióne.
***
Košická komora sa v týchto rokoch výrazne angažovala a podieľala na propagácii výrobcov a výrobkov z oblasti svojho komorového obvodu – vydávanie časopisu Hospodárske rozhľady, inzerovanie v zahraničnej tlači, organizovanie rôznych remeselných a priemyselných výstav.
1938 – v dňoch 16. júla až 31. augusta pri príležitosti 20. výročia vzniku ČSR sa uskutočnila Jubilejná výstava, nazývaná i Výstava Východu ČSR
Činnosť komory bola v období rokov 1919 – 1923 značne obmedzená, kvôli zlej finančnej situácii. Komorová agenda sa rozrástla, avšak počet úradníkov nebolo možné navýšiť. Komora sa venovala zberu rôznych štatistických údajov a spolupracovala na príprave obchodných zmlúv s Maďarskom a so Švajčiarskom.
***
V medzivojnovom období organizovala OPK v Košiciach takmer pravidelne v rôznych mestách východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi tzv. komorové dni. Počas komorových dní zástupcovia komory oboznámili podnikateľskú verejnosť s novelami zákonov týkajúcich sa daňovej oblasti, sociálnej oblasti či živnostenského práva. Úlohou však bolo i získanie podnetov, ktorých aplikácia by mohla zlepšiť podnikateľské prostredie v regióne.
***
Košická komora sa v týchto rokoch výrazne angažovala a podieľala na propagácii výrobcov a výrobkov z oblasti svojho komorového obvodu – vydávanie časopisu Hospodárske rozhľady, inzerovanie v zahraničnej tlači, organizovanie rôznych remeselných a priemyselných výstav.
1938 – v dňoch 16. júla až 31. augusta pri príležitosti 20. výročia vzniku ČSR sa uskutočnila Jubilejná výstava, nazývaná i Výstava Východu ČSR
- zúčastnili sa jej zástupcovia vlády, krajinský prezident i mnohé významné osobnosti politického a hospodárskeho života
- OPK v Košiciach sa okrem hmotnej podpory podieľala na výstave i organizačne – pripravila expozíciu v pavilóne Obchod, živnosť, priemysel
- cieľom komory bolo získanie nových investícií pre východné Slovensko a Podkarpatskú Rus, čo sa však pre nepriaznivé udalosti na medzinárodnopolitickej scéne nepodarilo dosiahnuť
Roky vojnové 1938 – 1945
1938 – začiatkom novembra sa OPK v Košiciach rozdelila na 2 časti, a to na slovenskú časť a maďarskú časť
- slovenská časť bola na základe rozhodnutia ministra hospodárstva premiestnená do Prešova
- maďarská časť ostala v Košiciach
1940 – založenie Vysokej školy obchodnej (predchodkyňa súčasnej Ekonomickej univerzity)
- na činnosť spočiatku prispievali výlučne len komory – podľa poplatkového kľúča hradila OPK v Prešove približne 9 % jej výdavkov
***
Nedemokratický režim a nové politické usporiadanie priniesli i bezprecedentné prenikanie politiky do hospodárskej samosprávy.
1941 – súčasťou programu odbornej relácie Slovenského rozhlasu zameranej na obchod, priemysel a remeslá sa stali prednášky hlavného tajomníka prešovskej komory Vojtecha Marenčina „Priemysel, obchod a živnosti vo východnej oblasti štátu“
Nedemokratický režim a nové politické usporiadanie priniesli i bezprecedentné prenikanie politiky do hospodárskej samosprávy.
1941 – súčasťou programu odbornej relácie Slovenského rozhlasu zameranej na obchod, priemysel a remeslá sa stali prednášky hlavného tajomníka prešovskej komory Vojtecha Marenčina „Priemysel, obchod a živnosti vo východnej oblasti štátu“
***
Podobne ako činnosť OPK v Prešove i činnosť maďarskej OPK v Košiciach sa dokázala vyrovnať s nástrahami vojnového obdobia a obhájiť v konkurenčnom boji komorové územie i nutnosť svojej existencie. Jej činnosť bola determinovaná nepriaznivým vývojom finančnej situácie. Zvyšujúce sa nároky na činnosť komory si vyžadovali i pôžičku od maďarskej vlády.
1945 – prestáva pôsobiť OPK v Prešove
Podobne ako činnosť OPK v Prešove i činnosť maďarskej OPK v Košiciach sa dokázala vyrovnať s nástrahami vojnového obdobia a obhájiť v konkurenčnom boji komorové územie i nutnosť svojej existencie. Jej činnosť bola determinovaná nepriaznivým vývojom finančnej situácie. Zvyšujúce sa nároky na činnosť komory si vyžadovali i pôžičku od maďarskej vlády.
1945 – prestáva pôsobiť OPK v Prešove
- následkom udalostí z konca roka 1944 (bombardovanie Prešova a priblíženia sa frontu), kedy sa činnosť komory obmedzila prakticky na minimum, a rozhodnutia ministra hospodárstva o rozpustení správnych komisií všetkých troch slovenských komôr začiatkom roka 1945, OPK v Prešove prestala pôsobiť
- aj OPK v Košiciach pravdepodobne v rovnakom čase tiež prestala vykonávať svoju činnosť
Roky obnovy 1945 – 1948
1945 – opätovné spojenie rozdelenej komory
- začiatkom roka neexistoval žiadny oprávnený orgán, ktorý by vybavoval komorové záležitosti a spravoval jej majetok
- až nariadením Povereníctva pre priemysel, živnosti a zásobovanie zo dňa 29. marca 1945 sa rozhodlo o opätovnom spojení Viedenskou arbitrážou rozdelenej komory. Jej staronovým sídlom sa stali Košice
***
V snahe spoznať zložitú hospodársku situáciu a pomôcť pri riešení problémov východu republiky usporiadala košická komora v rokoch 1946-1948 v okresných mestách svojho obvodu tzv. komorové dni. Počas nich komoroví referenti zisťovali najmä živnostensko-právne prekážky, stav priemyselných podnikov, distribučné, ale aj dopravné pomery.
1948 – zaniká OPK v Košiciach
V snahe spoznať zložitú hospodársku situáciu a pomôcť pri riešení problémov východu republiky usporiadala košická komora v rokoch 1946-1948 v okresných mestách svojho obvodu tzv. komorové dni. Počas nich komoroví referenti zisťovali najmä živnostensko-právne prekážky, stav priemyselných podnikov, distribučné, ale aj dopravné pomery.
1948 – zaniká OPK v Košiciach
- po politických zmenách z februára 1948 sa obchodné a priemyselné komory pokladali za hospodárske inštitúcie nekompatibilné so socialistickým hospodárskym systémom
- vládnym nariadením z decembra 1948 sa rozhodlo o zániku pôsobnosti obchodných a priemyselných komôr v celom štáte a o prechode časti ich kompetencií na krajské národné výbory, resp. iné vládnym nariadením stanovené orgány
- OPK v Košiciach zanikla 31. decembra 1948
Retrospektíva rokov 1948 – 1990
1949 – vládnym nariadením sa stanovilo: „Pôsobnosť komôr, súvisiaca so zahraničným obchodom, prechádza dňom 1. januára 1949 na spolok Československá obchodná komora.“
1967 – rozvíjajúcim sa zahraničnoobchodným aktivitám začala pomáhať pobočka Československej obchodnej komory v Bratislave
1981 – od tohto roku fungovala komora pod novým názvom – Československá obchodná a priemyselná komora (ČSOPK)
- aj tu sa dodržiaval princíp ako vo federálnej vláde – keď bol predsedom Čech, podpredsedom bol Slovák a naopak
1989 – zriadenie regionálnych kancelárií ČSOPK
- zmeny v politickej a hospodárskej klíme začaté koncom roku 1989 a prechod na trhové hospodárstvo vyvolali objektívnu potrebu novým spôsobom kodifikovať poslanie a postavenie obchodných a priemyselných komôr v krajine
- ČSOPK bez toho, aby čakala na nové zákony, pristúpila k zriadeniu svojich regionálnych kancelárií v Brne, Plzni, Českých Budějoviciach, Hradci Králové, Ostrave, Liberci, Banskej Bystrici a Košiciach
- úlohou nových regionálnych kancelárií komory bolo pripraviť všetky podmienky pre zriadenie samostatných komôr akonáhle bude zavŕšená príslušná legislatívna úprava
1990 – ustanovenie ČSOPK zákonom
- Stanovy komory prijímalo jej Valné zhromaždenie a schvaľovala federálna vláda ČSFR
- sídlom komory bola Praha
- v Bratislave pôsobilo oblastné riaditeľstvo a v ďalších 8 mestách regionálne kancelárie
Po roku 1991
1991 – Predstavenstvo ČSOPK v januári 1991 ustanovilo do funkcie nového podpredsedu Ing. Petra Mihóka, CSc., dovtedajšieho riaditeľa odboru Ministerstva zahraničných vzťahov SR
- povereným predsedom bol naďalej Dr. Ing. Vojtěch Bureš
- ČSOPK mala 2 196 členov, z toho na území Slovenska 686
- na Slovensku boli už v tom čase otvorené regionálne kancelárie v Banskej Bystrici, Košiciach, Žiline a Trenčíne
- pripravovali sa materiálne a personálne predpoklady na otvorenie regionálnych kancelárií v Nitre, Michalovciach a Bratislave a detašovaných pracovísk v Martine, Prešove, Lučenci a Poprade
27.3.1991 – zriadenie Regionálnej kancelárie ČSOPK v Košiciach
- do funkcie riaditeľa bol menovaný na základe konkurzu Ing. Ľudovít Korotnoky
- do pôsobnosti jej regiónu patrili okresy: Košice-mesto, Košice-vidiek, Poprad, Prešov, Rožňava, Spišská Nová Ves a Stará Ľubovňa
1992 - Začiatok modernej histórie SOPK
- Slovenská národná rada schválila v decembri 1991 zákon o obchodných a priemyselných komorách, ktorý bol zverejnený ako Zákon SNR č. 9/1992 Zb. dňa 16. januára 1992. Slovenská obchodná a priemyselná komora začala svoju činnosť 1. júla 1992
- k tomuto dátumu mala 13 311 členov a 7 regionálnych kancelárií v Bratislave, Banskej Bystrici, Nitre, Trenčíne, Žiline, Košiciach a Michalovciach.
1994 – podanie návrhu na navrátenie budov
- Predseda SOPK predložil predsedovi vlády SR listom návrh na priestorové umiestnenie SOPK, ktorá od svojho vzniku pôsobí v prenajatých priestoroch. Návrh konštatoval nevyhnutnosť hľadania cesty pre navrátenie budov bývalých obchodných komôr SOPK. Napriek vynakladanému úsiliu zo strany predstaviteľov SOPK nebola táto otázka do dnešného dňa vyriešená.
1996 – novelizácia Zákona SNR o obchodných a priemyselných komorách, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.5.1996, zmenila povinné členstvo na dobrovoľné
- touto zmenou sa sťažila činnosť SOPK a zúžil sa tak priestor pre formovanie podnikateľského prostredia, keďže SOPK už nezastupovala všetky podnikateľské subjekty v SR
- Regionálny výbor Košice prerokoval otázky prípravy volieb do orgánov SOPK, reštrukturalizácie doterajších pracovísk regionálnej kancelárie v súlade so vznikom nových krajov a okresov v regióne
- členská základňa mala 735 členov
1998 – na zasadnutí Predstavenstva SOPK bolo schválené zriadenie Regionálnych komôr SOPK v Bratislave, Košiciach, Prešove a Trnave, ktoré boli dovtedy regionálnymi kanceláriami
2005–2014 – významnou činnosťou KRK SOPK bolo využívanie prostriedkov z fondov EÚ a realizovanir niekoľkých projektov ako napr.:
***
Košická regionálna komora SOPK sa zameriavala na rozvoj cezhraničnej spolupráce a partnerstiev. Svoju činnosť smerovala aj na zvýšenie informovanosti podnikateľskej obce o legislatíve EÚ a dopadoch jej rozšírenia aj o Slovensko za účelom zvýšenia ich konkurencieschopnosti na spoločnom európskom trhu, či pomoc pri nadviazaní obchodnej spolupráce.
2000 – 150. výročie vzniku Košickej regionálnej komory
- vydanie publikácie "Dejiny obchodnej a priemyselnej komory v Košiciach"
2005–2014 – významnou činnosťou KRK SOPK bolo využívanie prostriedkov z fondov EÚ a realizovanir niekoľkých projektov ako napr.:
- Projekt "Slovensko-ukrajinská obchodná komora" (Phare Credo Programme)
- Poradenstvo pre strojárske podniky na východnom Slovensku (Transform Programme)
- INTEGRA - Integrácia malých a stredných podnikov z krajín strednej a východnej Európy na trh EÚ
- Interaktívne podporné centrum Slovensko - Čierna Hora (Slovak Aid)
- e-PLATON Slovakia, Ukraine and Flanders - vytvorenie Flámsko-Slovensko-Ukrajinskej platformy
- Posilnenie firemného ekosystému malých a stredných podnikov pri prekonávaní hospodárskej krízy (e-BEST)
***
Košická regionálna komora SOPK sa zameriavala na rozvoj cezhraničnej spolupráce a partnerstiev. Svoju činnosť smerovala aj na zvýšenie informovanosti podnikateľskej obce o legislatíve EÚ a dopadoch jej rozšírenia aj o Slovensko za účelom zvýšenia ich konkurencieschopnosti na spoločnom európskom trhu, či pomoc pri nadviazaní obchodnej spolupráce.
Od roku 2017
2017 – 25.výročie založenia SOPK
***
KRK SOPK zameriava svoju činnosť na rozvoj podnikateľského prostredia v regiónoch, spoluprácu s partnerskými komorami ako na Slovensku, tak aj v zahraničí. Prioritnými partnermi KRK SOPK naďalej ostávajú komory z krajín V4, pohraničných regiónov Maďarska, Poľska, Ukrajiny, či OPK v Karpatskej oblasti ale tiež nové partnerské OPK z projektu Ulysseus a to konkrétne v Innsbrucku, Nice, Janove, Sevilly a Helsinkách.
KRK úzko spolupracuje s organizáciami podporujúcimi rozvoj obchodu a podnikania, zmiešanými obchodnými komorami, univerzitami, klastrami a združeniami, ale najmä so samosprávou a inštitúciami sídliacimi v Košickom kraji.
Neodmysliteľnou súčasťou činností KRK je spolupráca s diplomatickými zastupiteľstvami, a to ako zahraničnými na Slovensku, tak aj so slovenskými v zahraničí ako aj honorárnymi konzulátmi.
Košická regionálna komora smeruje svoju pozornosť na témy podpory malých a stredných podnikov a to najmä v jednotlivých okresoch Košického kraja, ktoré sú definované ako Najmenej rozvinuté okresy. Svoju činnosť tiež zameriava na hľadanie možností podpory tradičných odvetví, prinášajúcich hodnotu pre jednotlivé regióny.